Bola tu pesnička "V jedálnom vozni", ktorá ma veľmi zaujala. Humorne ladení text a ten smutno veselý koniec (video http://www.youtube.com/watch?v=-EXsWEuh4SU ). Proste stálo to za to. Rok na to som sa k nim opäť vrátil. Kúpil som si ich album Bolo nás jedenásť a pochopil som, že to bola geniálna muzika. Je v tom jazz, je v tom rock, big beat a je v tom humor, ale zároveň aj melanchólia. Proste najlepšie to okomentovali oni sami v jednej recenzii : "Niektoré piesne sú doslova ponášky na slovenské balady. Som síce rocker, ale viac-menej som do nich cieľavedome vnášal kolorit slovenského folklóru. Vyžadovali si to aj inscenácie, ale aj samotné texty sú trpkoúsmevným pohľadom na mentalitu nášho národa."
"Bolo nás jedenásť nie je hurónska zábava. Obsahuje aj slušnú porciu smútku, nostalgie a človečenstva. Aj v tom možno spočíval úspech tohto albumu. Je ako život sám. O nás. A s nami." dodali.
Od okamihu, keď som prvýkrát počul tento album, začal som sa zaoberať aj Jarom Filipom. Zohnal som jeho sólové kúsky a ďalšie v spolupráci s rôznymi muzikantmi. Spolupracoval aj s mojim obľúbencami našej tvorby ako Boboš Procházka, Peter Lipa alebo Richard Muller, ku ktorému som sa dostal len vďaka Jarovi Filipovi. K obodbiu v spolupráci so Skrúcaním som trocha skeptický. Skutočne kvalitné skladby sú Do batôžka, Za dedinou, Song o idúcom muničnom vagóne, Noc vo vojenskom tábore, Vyletel Vták, Pitva, Peniaze, V jedalnom vozni, V našej obci alebo Bolo nás jedenásť. Nie politické paródie!  Z albumu S vetrom o preteky (1982) som si zobral k srdcu najviac Fair Play, Smola, Peniaze, Bycikel, Rorzschild a song Rozpačité blues, ktorý odvysielali nedávno na Markíze v spomienkovej relácii Slovensko pozerá Markízu. Trocha šušlaví Jaro Filip, tu spieva o "niečom", čo je v strede lúky. Ďalší album čo stojí za to, je "MY". Celková atmosféra sa veľmi podobá na Bolo nás jedenásť. Ursíniho spev v skladbe Song o idúcom muničnom vagóne je u mňa tu number 1.
Zlý nie je ani album Sťahovaví vtáci. Piesne už ale nie sú takými vypaľovačkami. Hitmi sú tu : Turci iduu a Sťahovovaví vtáci. Čo sa týka sólovej karíery Jara, je tiež veľmi bohatá a skvostná. V roku 1995 vydáva Meditation For Piano - krásne klavírové piesne s prírodnými zvukmi. O rok neskôr album Cez Okno, v r. 1998 Nočnú optiku a v roku 1998 - Ten čo hrával s Dežom. Posledné spolupráce Jara patrili k Richardovi Mullerovi (napr. album Koniec sveta). V roku 2000 Richard vydal album Richard Muller a hostia. Bol to posledný album na ktorom sa Jaro Filip podielal. V roku 2007 vyšlo CD Jaro Filip - Najkrajšie piesne Jara Filipa, ktoré je prierezom jeho umelcovej tvorby. Okrem hudby pôsobil aj v rozhlase a mal rád internet ako ja. Mám s ním toho veľa spoločného (teda okrem politických názorov). Jaro Filip nás opustil v roku 2000 ako 51 ročný ale odkaz jeho hudby žije doteraz.