Debut The Doors, (ktorý ovplyvnil môj život na niekoľko rokov) je najprelomovejším albumom v hudobnej histórii. Prvá vlastnosť ktorú, si si človek pri počúvaní uvedomí je temnota a mágia, ktorá z tejto platne vychádza. Vaša izba sa rázom zmení na začmudený Whysker bar, ktorý rozpráva príbehy a osudy návštevníkov (žeby Soul Kitchen? alebo End Of The Night). Break On Through je ako posolstvo z pekla. Inovatívny John Densmore pre túto skladbu zvolil rytmus bossanova-beat, vďaka ktorému sa skladba stala najcharakteristickejšou, pre The Doors. Album je jazzová až fusion explózia, ktorou The Doors odštartovali svoje pôsobenie. Po vízii z pekla Break On Through sa presnunieme do nášho baru, kde už ručičky na hodinách ukazujú, že je záverečná (Well, the clock says it's time to close now... Let me sleep all night in your soul kitchen). Po tom, ako skonči song Soul Kitchen, ocitneme sa na Crystal Ship plnej krásnych žien. 20th Century Fox to rozpáli a znovu sa ocitneme v starom dobrom Whyskey Bare ( Alabama Song). Oh mesiac Alabamy... Po tejto jedinečnej (asi najlepšej cover verzii Doorsu od pána Brechta, z jeho opery) sa vás zmocní Light My Fire, s dlhým psychedelickým sólom inšpirovaným Coltraneom. V bare stojí pri dverách jeden chlapík. Volajú ho Back Door Man. Je to charizmatický outsider, ktorého si tam nikto nevšíma. Jeho životný príbeh sa stotožnuje s príbehom miliónov osamotených ľudí na okraji spoločnosti. Rytmický Densmore odštartuje ďalšiu skladbu s názvom I Looked At you, ktorá je o vzťahu a jeho rýchlom spáde. Mystická End Of the Night je jedna z najatmosferickejších kúskov tohto albumu. Proto-punková Take t As It comes, je vynikajúcou vypaľovačkou (zahrali si ju aj Ramones s Robbym Kriegerom). Najsilnejším momentom tejto skladby sú Manzarekové klávesy, akoby vystrihnuté z barokových improvizácií Johanna Sebastiana Bacha. Celý album ukončí triumfálne dielo The End, so svojim poetickým textom, antikou inšpirovaným príbehom Oidipa.

Ray Manzarek - originál vs. film

Atmosféru debutového albumu vykresluje aj film The Doors.   V dymom zahalenom Whyskey A Go Go, spieva Morrison The End s textom, ktorý ešte žiadna kapela, ktoré chodili do tohto klubu (Animals, Turtles, Sonny & Cher a pod.) nepoužila. Najskôr všetci nemo pozerajú a počúvajú Morrisonove psychedelické básne, no neskôr nastane zlom. Morrison povie niečo, čo nemal a z klubu je vyhodený. Hneď nato sa tu objaví budúci producent a dá im ponuku. Nasledujúca scéna, už patrí nahrávaciemu štúdiu a Rotschildovej radosti z úspechu debutovej platne The Doors. Scény sú doplnené dobovými ukážkami hippie éry a divák sa dokáže dostať priamo do atmosféry roku 1967. Jim Morrison a aj ostatný členovia sú tu vynikajúco stvárnení svojimi hercami.

Ako som už napísal. Debut The Doors je tým najprelomovejším a zároveň aj (na svoju dobu) najodvážnejším kúskom.

Tak to je koniec, skvelý priateľ
Toto je koniec, môj jediný priateľ,
Nerád ťa opoúštam, ale ty ma nikdy nebudeš nasledovať
Koniec smiechu a príjemných lží
Koniec nocí, kedy sme sa snažili zomrieť
Toto je koniec...

Viac o The Doors aj na mojej stránke www.railman.szm.sk a stránke mojej stránky o The Doors