Pink Floyd - The Wall. Tieto 4 slová ovplyvnili môj život na niekoľko týždňov, mesiacov a možno to bude neskôr aj rokov. Temná filozofia života spolu po zhliadnutí filmu je proste nenapodobiteľná a neopakovateľná. Ťažko to aj vyjadriť. Najviac to vedia snáď tí, čo film videli.
Album a film? Pre mňa je to v tomto zmysle jedno slovo. Pri počúvani songov sa mi premietajú silne emocionálne scény z filmu.

Film a album
In The Flesh - proste... niečo ako keď Morrison z Doors zakríčí Wake UP! Odvážny tón sa objaví hneď po vypočúti konca tohto albumu (Outside The Wall). Keď sa to všetko vyriadi, nasleduje krutý Thin Ice (tenký ľad). Tehlička po tehličke sa dostávame do školy (Another Brick in the Wall)a neskôr k matke (Mother) a vojne (Goodbye Blue Sky). Čo urobiŤ s prázdnymi miestami... a hneď na to song, ktorý vystihuje heslo "Sex, druggs, rock & roll" - Young Lust. Pink je už na pokraji zrútenia - One Of My Turns, Dont Leave Me Now. Záver tejto časti je Another Brick...(pt3) a rozlúčka s krutým svetom (na koncerte posledná tehla v stene). Druhé CD má už úplne iný charakter. Sú to už Pinkove halucinácie plné surealistických scén a jeho premena na diktátora. Všetko sa ukončí jedným veľkým súdom - The Trial. Koniec patrí v podstate začiatku, Outside the wall. Roger Waters koniec filmu skritizoval tým, že Pinka si diváci nezobrali ako postavu, s ktorou by sa mohli stotožniť.

Koncerty
Na koncertoch si Floydi dali extra záležať. Na pódiu bola vytvorená obrovská stena, bábkové postavičky, dokonca aj helikoptéra a miesnosť, kde Roger prepína programi na TV. Tak si Roger zahral hlavnú postavu filmu aspoň na koncertoch.

Film The Wall partí k najlepšňim audio-vizuálnym prejoktom 20. storočia.