Po tom ako som sa dostal k prvému albumu Collegium Musicum, bol som plný očakávania. Už od začiatku som sa na to tešil. Keď kamarát z internetu, ktorý počúva to čo ja, povedal že to je dobré tak to stojí za to. A mal pravdu.

Prvé čo som počul, bol Hommage na Bachov štýl. Túto klasiku som už poznal z hudobnej výchovy. Je  dôkazom toho, že aj klasika sa dá podať bigbeatovým štýlom. Dokazuje to celý prvý album v podstate. Skladieb je málo (5) ale o to viac kvalitných.

Vacho, Varga, Frešo, Hájek...

Článok ma jednoznačne presvedčil o kvalite jeho muzikantských schopností. Dokázala mi to aj skladba If You Want To Fall. Na albume je number tri, ale dostal som sa k nej oveľa skôr ako k ostatným skladbám. Bassový riff na začiatku je nezabudnuteľný. Klávesy sú bohovské a psychedelická časť s jam session, je absolútne impozantná. Až tu som si uvedomil, že počúvam slovenský psychedelic art rock.  Kvalita hudby svedčí aj o tom, že muzikanti majú nielen talent ale aj školu hudobného umenia (Frešo; Varga). Skupina hrala v zostave Marian Varga (klávesy), Fedor Frešo (bassgitara), Dušan Hájek (bicie). V skladbách na gitarách Pavel Váně a Rasťo Vacho. V hudbe cítiť to, že psychedelický rock sa dostal aj na Slovensko ale s označením big beat. Ulica plná pláštov do dažďa ma zaujala až o niečo neskôr, ale o to intenzívnejšie. Hlavne sa mi páčia niektoré pasáže klávesov. V skladbe proste cítiť ten dážď ako v Riders On the Storm, ale iným podaním. Skladbu som počúval aj v daždi, keď som smeroval zo školy na železničnú stanicu. Po šiestich minútach krásnej klávesovej hudby v tejto skladbe sa cítite oveľa lepšie. Album je to bezchybný. Strange Theme je ďalšia premakaná skladba, ktorá sa vyznačuje aj spevom. Počas 13tich minút sa stihne rozbehnúť, spomaliť, dynamicky sa zohľadňovať a vytvárať predstavy ako z Pink Floydu alebo ELP. Na záver je tu skladba Concerto In D.  Klasický Haydn štýl v bigbeatovom prevedení.  Miestami sa objavujú aj psychedelické pasáže, ale je veľmi melodická a na svoje si hlavne prídu milovníci vážnej hudby.