Všetky scény z neho sa spájajú s hudbou. Veď veľa ľudí píše blogy, robí si stránku, študuje na stavebnej, hrá v kapele a je zamilovaných. Unikátny by bol možno soundtrack k nemu. Uvedomil som si to po pozretí viacerých filmov. Najnovším pre mňa je film Control o skupine Joy Division a smrti speváka Iana Curtisa. Pochytila ma JoyDivisionMania. Ešte predtým som mal opäť Beatlesmániu vďaka filmu Across the universe, o ktorom som písal. Neskôr som sa moje ucho zoznámilo s harmonikovým Bobošom Procházkom. Joy Division mania bolo troška dosť depresívna. Bol to skok z tých krásnych jarných dní do toho upršaného obdobia, kedy som strácal zmysel života a navyše prišli aj problémy v kapele. Vďaka filmu Control a mr.Zgerbanovi som začal počúvať aj Iggyho Poppa a jeho Stooges. Ďalšia nepoznaná muzika objavená. Objavil som čaro rokov sedemdesiatych a punkovej éry. Je to podobné ako 60s. Prevratné zmeny, protesty, rebélia. Odskočím ale úplne od témy punk, post-punku Joy Division a všetkého zo 70s a presuniem sa oveľa ďalej. Až do 90s k Jarovi Filipovi a jeho meditačnému albumu pre piano. Po depresívnom období som sa znova intenzívne zamiloval do svojej lásky. Prispela k tomu jar a krásne prostredie rozkvitnutých kvetov. Láska vonia v povetrí a mne práve hrajú klavírne relaxačné melódie. Musím spomenúť literárne dielo Karela Hyneka Máchu a jeho Máj. Táto poézia je naozaj nadčasová a cítiť v nej veľký kus melanchólie a depresivnej hudby, ktorá mi znela v mozgu pri čítaní na hodine literatúry. Nespomenul som ešte film Akumulator 1, ktorý som nedávno videl a veľmi ma zaujal. Je to o tom ako na nás pôsobia veci a ako z nás doslova vysávajú energiu. Existuje ale riešenie ako ju získať. Film sa odohráva v dvoch realitách z toho jedna je alternatívna.

Koncom mája som sa vrátil k rockovej klasike. Led Zeppelin a ich nádherná Stairway To Heaven ma podržala keď mi bolo najhoršie. Výsledok je taký, že podľa počítadla last.fm je to top 1 najpočúvanejšia skladba. Okrem nej celý koncert The Song Remains The Same, ktorý má svoju svojskú atmosféru. Tajomná No Quarter, Bonhamove sólo Moby Dick, vypaľovačka Rock And Roll alebo Whole Lotta Love... Ten koncert je proste dokonalý.

A je tu ešte jedna vec. Čo sa týka môjho pôsobenia v hudbe, je to veľmi zložité. Opúšťam už druhú kapelu s veľmi neistým pocitom, že narazím vôbec niekedy na tých správnych ľudí? Nahral som bubenícke sóla na http://www.last.fm/music/Lucas+Perny/Drum+Solos a so svojim Írskym klávesákom plnú verziu cover Light My Fire od The Doors :http://www.youtube.com/watch?v=QUqw-oTO5_A  .

Celý môj život sa točí okolo hudby. Možno keď budem mať o desať rokov viac (ak dovtedy prežijem) tak si pustím hociktorú z mojich obľúbených pesničiek a zaspomínam na to keď som mal 16 a bol som prvýkrát zamilovaným romantikom plný ambícií, bol som zamilovaný a myslel som si že svet patrí mne...