Ako som sa vlastne dostal k Zóne A, ktorú som nikdy predtým nepočúval? Vplývalo na to viacero faktorov. Prvým bol to, že spolupracovali s mojim obľúbencom Jarom Filipom čo ma automaticky nasmerovala na tento album. Ďalším boli dobré spomienky na ZŠ a dvoch bratov punkerov, ktorý spievali skladbu Lucia snáď na každej prestávke. Vtedy mi to ale ešte nič nehovorilo. Tretím dôvodom boli Ramones, Iggy & The Stooges a The Stranglers, jediné punkové kapely ktoré som dovtedy počuval. Zóna A je vlastne slovenský ekvivalent Ramones.

Keď punk, tak oldschoolový RAMONES štýl. Absolútne ignorantstvo a odpaľová skladba Hore odpáli tento album. "Sedím v hore v eropláne čumím do novín...". "Lucia", je absolutný prototyp Ramonesáckeho rockandrollu. Moja najobľúbenejšia skladba od Zóny vôbec. O večnom podceňovaní hovorí song „Vždy všetko a nič“. Baladka „Možno“ sa naozaj vydarila ale možno zajtrajší deň už nepríde. "V zajatí žien" sa vzťahuje na to, že ženy nás obklopujú z každej strany a sú to "krásne príšery". „Beznádejný prípad“ je na podobný štýl ako „Vždy všetko a nič“. Oi! punková „7 detí“ je niečo na štýl „Cigánsky problém“. Nasleduje titulná sklabda „Nikto nevie ako to dopadne“. O užívaní si života hovorí „Mám rád“ : "Dajte mi šancu na zábavu, dajte mi šancu na radosť". "Chcem byť" sa vzťahuje na túžbu po sláve a popularite. Dôvodom zaobstarania si albumu je nasledujúca skladba, na ktorej hosťoval Jaro Filip – „Nádherná zákerná“. Pekná baladka s nečakaným koncom. „Mám zostať“ hovorí o životnom stereotype. Skladba "Genius" hovorí o „génioch“, ktoých stretáme všade. „Hurá, hurá, hurá“ je paradoxne-optimistická záležitosť a predposledná „Niečo nové“ hovorí o stereotype svojho životného partnera. Posledná skladba je o východiskovej situácii z každodenného života v našich pomeroch. Čo tak na všetko sa vykašlať a ísť „Na havaj!“... V každom prípade, jednoduchosť skrýva krásu. Niekedy nejde o umenie, niekedy ide o výbušnosť a Zóna A ju má.

Na punk som sa vždy pozeral ako na hudbu, ktorá ma nikdy neosloví a nikdy nezaujme pre jednoduchosť. Zóne A sa to podarilo pretože som aspoň z časti pochopil myšlienku punku. Nejde o zložitosť melódie ale o výbušnosť, prejav a hlavne myšlienku skladieb.