Nedeľné ráno a púšťam do éteru Collegium Musicum pri raňajkách. Moje vyžívanie sa v sólach Mariana Vargu prerušia hlasy rodiny : "vypni to! Ide mi to len na nervy...". Nuž, dnes je strašne málo vyvolených, ktorý poznajú jazyk tejto hudby. Našťastie k nim patrím a dokázal by som ju počúvať stále dokola (čo aj robím). Celý album sa skladá z troch megasongov alebo súit a zopár krátkych pesničiek. Albumu s obalom legendárneho Mariána Vargu a cigarety, ktorá mu úspešne zakrýva herpes. Udáva cesty, akými sa skupina neskôr uberala (od art rocku až po popové pesničky s Hammelom).
Prvé CD tejto edície otvárajú najväčšie hity Collegia. Prvá "Hommage a J. S. Bach" sa stala tzv. televíznym hitom relácie "Nad listami divákov". Kompozíciu na štýl Bacha je v tom naozaj cítiť. Skutočná psychedélia nastáva až v ďalšej skladbe "If You Want To Fall". Pripomína zo začiatku úvod z nejakej detektívky a pokračuje typickým "bigbítovým spevom". Vokály typické pre bigbít by som inak ani nevedel označiť. Len nedávno som sa dozvedel že to spieval Fedor Frešo. Asi pred piatou minútou skladby nasleduje psychedelická ištrumentálna pasáž pripomínajúca Pink Floyd, E.L.P. alebo iné podobné kapely z obdobia psychedélie. Disharmóniu a energické bicie po dlhom improvizovaní majstrovsky s basgitarou uzavrie Fedor Frešo. Keď si odmyslím spev tak mi táto skladba pripomína "Take Up Thy Stethoscope and Walk" a "Interstellar Overdrive" od Pink Floyd. Rozdiel je ale vo využívaní disharmónie v skladbe (Pink Floyd je ešte viac disharmonický a chaotický). Koniec je opät podobný ako začiatok.
Ďalším kúskom je "Strange Theme", ktorá narozdiel od If You Want To Fall pôsobí pokojným dojmom ale iba do šiestej minuty. Skladba sa tu nečakane rozbehne a koniec je opäť tichý. Vznik ďalšej skladby "Concerto In D (J.Haydn)" a jej názov je veľmi klamlivý. Marián Varga prehlásil že ho len tak napadol Haydnov motív a ďalej ho rozvíjal. S Haydnom to už ale neskôr veľa spoločného nemá ako sám Varga poznamenal. Pôvodný začiatok platne sa nachádza až na konci prvého CD a je to dlhá suita "P.F.1972". Miešajú sa tu veci, ktoré by boli nespojiteľné ako napríklad detský zbor s hudbou Collegia. Celá skladba robí zimný až vianočný dojem. Prvá suita strieda ďalšiu a tou je "Suita po tisíc a jednej noci", ktorú Fedor Frešo nazýval tiež Šeherezáda. Podľa mňa najpodarenejší pôvodného kúsok albumu. Prvá časť patrí klávesom a pripomína akoby horskú atmosféru. Hudba prechádza ako by do barokového štýlu s príklepmi bubeníka Dušana Hájeka. Skladba sa ku koncu začne stupňovať a z jemnej melódie sa tu zjavia Griglákové gitarové sóla. Druhá časť je pomalou ale o to viac dynamickou parádou. Tretia časť už začína mať "hustú atmosféru". Tentokrát vyniká Fedor Frešo so svojou bassgitarou. Tiché pasáže vypĺňa Varga svojimi barokovými vyhrávkami. Štvrtá časť je návrat na začiatok ale v gitarovej podobe. Krásna flamenco gitara ma vždy fascinuje. Ukončí ju ale drsné sólo a prechádzame do vyvrcholenia - piatej časti, v ktorej sa predvedú všetci muzikanti. Koniec patrí opäť tichej časti. Po skončení "Šeherezády" nás čakajú už len "Piesne z kolovrátku" a "Eufónia" s ešte jedným bonusom tejto unikátnej platne. Po dvoch megasongov nasleduje aj zopár krátkych. Prvý je "Prelúdium", ktorý je úvod ku krásnej "Piesni z kolovrátku" so spevom Pavla Hammela. Krásna romantická skladba odmäkčí snáď každé ženské srdce. Po nej nasleduje "Interludium I" s bicími Dušana Hájeka a "Interludium II" so stredovekou atmosférou. Druhá spievaná skladba "Tvoj Sneh" má až popový nádych a pripomína čo budú Collegium tvoriť ku koncu kariéry. Jaskynná "Interludium III" strieda akoby španielsku "Interludium IV". Poslednou "piesňou z kolovrátku" je "Choral" - kostolné organy so spevom Hammela ako vystrihnuté z nejakého barokového kostola. Koniec albumu patrí poslednej suite a to je Eurofonia. Je to avantgardný až post-modernistický kúsok. Marian Varga je s ňou asi najviac spokojný. Ako sám uviedol : "...skúšal som, kam sa dá zájsť v komunikácii s nástrojom, preveroval som limity hammondu aj klavíra až na doraz, a pritom to, aspoň dúfam, ešte celkom nestratilo komunikatívnosť pre poslucháča. To, čo sa mi podarilo tam, som dosiaľ nevydoloval zo žiadneho syntetizátora.". Ku koncu už fakt ide o to vydržať dokonca. Všetku túto hustú atmosféru zakončí kostolný organ. Posledným kúskom je jedna z najlepších skladieb Collegium Musicum "Ulica plná plášťov do dažďa". Vznikla veľmi zaujímavo v časoch keď ešte členovia kapely nevedeli či to všetko vôbec má budúcnosť. Varga v skúšobni začal hrať nejaký motív a Dušan Hájek mu do toha začal hrať na bicích inšpirovaný z jeho obľúbeného jazzu, ktorý vtedy počúval. Zrodila sa skladba a Dušan Hájek bol za odmenu spoluautorom skladby. Najviac obdivujem dynamiku skladby a stiredanie tichých a hlasných pasáží. Človek si pri počúvaní tejto skladby naozaj začne predstavovať upršaný zahmlený deň niekedy v Novembri. Nádherná skladba. Všetky príbehy okolo skladieb, ich tvorbe, koncertovaní a všetkým čo súvisí nájdete v Jaslovského knihe Collegium Musicum.
Dúfam že vás článok o tejto hudbe potešil aj keď je jeden z množstva čo popisujú tento skvelý album.
Prvé CD tejto edície otvárajú najväčšie hity Collegia. Prvá "Hommage a J. S. Bach" sa stala tzv. televíznym hitom relácie "Nad listami divákov". Kompozíciu na štýl Bacha je v tom naozaj cítiť. Skutočná psychedélia nastáva až v ďalšej skladbe "If You Want To Fall". Pripomína zo začiatku úvod z nejakej detektívky a pokračuje typickým "bigbítovým spevom". Vokály typické pre bigbít by som inak ani nevedel označiť. Len nedávno som sa dozvedel že to spieval Fedor Frešo. Asi pred piatou minútou skladby nasleduje psychedelická ištrumentálna pasáž pripomínajúca Pink Floyd, E.L.P. alebo iné podobné kapely z obdobia psychedélie. Disharmóniu a energické bicie po dlhom improvizovaní majstrovsky s basgitarou uzavrie Fedor Frešo. Keď si odmyslím spev tak mi táto skladba pripomína "Take Up Thy Stethoscope and Walk" a "Interstellar Overdrive" od Pink Floyd. Rozdiel je ale vo využívaní disharmónie v skladbe (Pink Floyd je ešte viac disharmonický a chaotický). Koniec je opät podobný ako začiatok.
Ďalším kúskom je "Strange Theme", ktorá narozdiel od If You Want To Fall pôsobí pokojným dojmom ale iba do šiestej minuty. Skladba sa tu nečakane rozbehne a koniec je opäť tichý. Vznik ďalšej skladby "Concerto In D (J.Haydn)" a jej názov je veľmi klamlivý. Marián Varga prehlásil že ho len tak napadol Haydnov motív a ďalej ho rozvíjal. S Haydnom to už ale neskôr veľa spoločného nemá ako sám Varga poznamenal. Pôvodný začiatok platne sa nachádza až na konci prvého CD a je to dlhá suita "P.F.1972". Miešajú sa tu veci, ktoré by boli nespojiteľné ako napríklad detský zbor s hudbou Collegia. Celá skladba robí zimný až vianočný dojem. Prvá suita strieda ďalšiu a tou je "Suita po tisíc a jednej noci", ktorú Fedor Frešo nazýval tiež Šeherezáda. Podľa mňa najpodarenejší pôvodného kúsok albumu. Prvá časť patrí klávesom a pripomína akoby horskú atmosféru. Hudba prechádza ako by do barokového štýlu s príklepmi bubeníka Dušana Hájeka. Skladba sa ku koncu začne stupňovať a z jemnej melódie sa tu zjavia Griglákové gitarové sóla. Druhá časť je pomalou ale o to viac dynamickou parádou. Tretia časť už začína mať "hustú atmosféru". Tentokrát vyniká Fedor Frešo so svojou bassgitarou. Tiché pasáže vypĺňa Varga svojimi barokovými vyhrávkami. Štvrtá časť je návrat na začiatok ale v gitarovej podobe. Krásna flamenco gitara ma vždy fascinuje. Ukončí ju ale drsné sólo a prechádzame do vyvrcholenia - piatej časti, v ktorej sa predvedú všetci muzikanti. Koniec patrí opäť tichej časti. Po skončení "Šeherezády" nás čakajú už len "Piesne z kolovrátku" a "Eufónia" s ešte jedným bonusom tejto unikátnej platne. Po dvoch megasongov nasleduje aj zopár krátkych. Prvý je "Prelúdium", ktorý je úvod ku krásnej "Piesni z kolovrátku" so spevom Pavla Hammela. Krásna romantická skladba odmäkčí snáď každé ženské srdce. Po nej nasleduje "Interludium I" s bicími Dušana Hájeka a "Interludium II" so stredovekou atmosférou. Druhá spievaná skladba "Tvoj Sneh" má až popový nádych a pripomína čo budú Collegium tvoriť ku koncu kariéry. Jaskynná "Interludium III" strieda akoby španielsku "Interludium IV". Poslednou "piesňou z kolovrátku" je "Choral" - kostolné organy so spevom Hammela ako vystrihnuté z nejakého barokového kostola. Koniec albumu patrí poslednej suite a to je Eurofonia. Je to avantgardný až post-modernistický kúsok. Marian Varga je s ňou asi najviac spokojný. Ako sám uviedol : "...skúšal som, kam sa dá zájsť v komunikácii s nástrojom, preveroval som limity hammondu aj klavíra až na doraz, a pritom to, aspoň dúfam, ešte celkom nestratilo komunikatívnosť pre poslucháča. To, čo sa mi podarilo tam, som dosiaľ nevydoloval zo žiadneho syntetizátora.". Ku koncu už fakt ide o to vydržať dokonca. Všetku túto hustú atmosféru zakončí kostolný organ. Posledným kúskom je jedna z najlepších skladieb Collegium Musicum "Ulica plná plášťov do dažďa". Vznikla veľmi zaujímavo v časoch keď ešte členovia kapely nevedeli či to všetko vôbec má budúcnosť. Varga v skúšobni začal hrať nejaký motív a Dušan Hájek mu do toha začal hrať na bicích inšpirovaný z jeho obľúbeného jazzu, ktorý vtedy počúval. Zrodila sa skladba a Dušan Hájek bol za odmenu spoluautorom skladby. Najviac obdivujem dynamiku skladby a stiredanie tichých a hlasných pasáží. Človek si pri počúvaní tejto skladby naozaj začne predstavovať upršaný zahmlený deň niekedy v Novembri. Nádherná skladba. Všetky príbehy okolo skladieb, ich tvorbe, koncertovaní a všetkým čo súvisí nájdete v Jaslovského knihe Collegium Musicum.Dúfam že vás článok o tejto hudbe potešil aj keď je jeden z množstva čo popisujú tento skvelý album.
478737120 / aktuálne: 
lucaspernygmail.com