Other Voices

Na nahrávaní albumov sa podielalo oveľa viac ľudí než je na titulnom obale Other Voices. Paradoxom je, že album bol nahrávaný ešte počas dovolenkovania Morrisona v Paríži. Okrem Kriegera, Densmora a Manzareka tu hrali na striedačku Jack Conrad, Jarry Scheff, Wofgang Melz, Willie Ruff a Ray Neapolitan. Všetci na bassgitare, každý v inej skladbe. Na nahrávaní sa ešte podielal Francisco Aguabella ako perkusionista a Emil Richards hrajúci na marimbe. Other Voices je aj napriek snahe Doorsákov a ich priateľov bohužial neuspešny pokus, ktorý zostal zabudnutý. Dôvodom je hlavne chýbajúci Jim Morrison. Podľa mňa je to vynikajúce album. Má ja slabé stránky ale hlavný dôvod prečo píšem túto recenziu je to, že po jej prečítaní by som chcel aby ste si album aspoň raz vypočuli. Každý správny fanúšik mení názor. Hovorí sa o tom že Jim Morrison by sa sám uberal smerom, ktorým sa ostatný členovia uberali. Other Voices je akoby pokračovaním L.A. Woman. Riders On The Storm je náznak toho čo malo pokračovať (bohužial bez Jima). http://xtorquemadax.blogspot.com/2008/03/doors-other-voices-1971.html

Umelcky prepracovaný obal albumu, kde je kolobehu života a smrti skrýva neúspech. Toto totálne zatracované album je vraj to najhoršie čo The Doors bez Morrisona vytvorili. Ja si to rozhodne nemyslím. Full Circle je kotailom rocku, jazzu, latino, funku a tanečnej hudby začiatka sedemdesiatych rokov. Napriek jeho neúspechu, je na ňom vidieť akým smerom by sa Doors vyberali neskôr. Predchádzajúci album bol jazzovým pokračovaním albumu L.A. Woman a tento je zase pokračovaní Other Voices. Z jazzu do dance? Áno. Úvod patrí skladbe Get Up And Dance so zajímavou rytmikou. Ďalší song si odspieva Krieger - 4 Bilion Souls. Trojka je podľa mňa to najlepšie z tohto albumu - Verdilac. Tento song charakterizuje celkový zvuk Doorsov bez Morrisona a kvákadlovú gitarku Robbyho. Vynikajúci song - veselý ale aj tajomný a skrývajúci niečo v sebe. Tento konštrukt vystrieda popové Harwood Floor. Ďalším rockandrollovým počinom je Good Rockin´, ktorého názov hovorí sám o sebe. Milovníci bubeníkov si prídu na svoje v skladbe Mosquito, kde spieva Bobby Ray a bola posledným singlom The Doors. Skladbu dnes hrajú Doorsáci na koncertoch iba z recesie. Ďalší zaujímavý song podobný Verdilac je The Piano Bird. Ďalšia popovka je It Slipped My Mind. Koniec patrí Pekingskému královi a NewYorkskej královnej - The peking king and the New Your Queen.. Dosť zaujímavá kombinácia a dosť zaujímavý záver. Pre ľudí, ktorí album ešte nepočuli som našiel na webe link. Za jeho funkčnosť ale nezoodpovedám. Ospravedlňujem sa za uverejňovanie rapidshare linku ale album je dnes veľmi nedostupný a preto to je jediná cesta ako sa k nemu bežný poslucháč hudby môže dostať.

V roku 1972 vydali The Doors tiež singel "Get Up And Dance" v UK. Pre B stranu zvolili skladbu "Tree Tunk" ktorá upadlo do totálneho zabudnutia. Nájdete ju iba vďaka dobrote jedného fanúšika The Doors, ktorý ju umiestnil na stránku Youtube.com. Krieger poznamel ku skladbe Tree Tunk že je príliš komerčná nato aby sa dostala na album.

Bootlegy a koncerty

Live At Beat Club 1972
The Doors hrali naživo v zostave Densmore, Krieger, Manzarek, Conrad a Ray v TV BEAT CLUB roku 1972. Päť Doorsakov hrá úplne iný štýl ako predtým. Je v tom viac jazzu a improvizácií. Robby Krieger zrazu spieva s Rayom a Bobbym Rayom. Po Jimovi ani stopy a Densmore rozšíril svoju súpravu o pravý tom-tom. Mix songov z týchto albumov nájdete na Youtube/Google.video.  K repertoáru pridali ešte Love Me Two Times z pôvodnej tvorby a hlavne songy z ich prvého albumu bez Morrisona Other Voices. Celé vystúpenie nájdete na Google.video :

Vo filme The Doors skončil ich príbeh smrťou Morrisona. Ray Manzarek, Robby Krieger a John Densmore ale žili ďalej. Po neúspešnom pokuse o come back bez Morrisona sa na to vykašlali a každý išiel svojou cestou. Ray Manzarek sa vydal na sólovú dráhu a v roku 1974 vydáva album The Golden Scarab. V polovici sedemdesiatych rokov zakladá skupinu Nite City a neskôr opäť pokračuje ako sólovec. Robby Krieger a John Densmore zakladajú skupinu The Butts Band. Jej nahrávky sú už aj pre mňa nedostupná vec. Ako sólovec vydáva Robby Krieger and Friends (1977), No Habla (1989) a v roku 2000 album Cinematix. Johna Densmore hral s Robbym Kriegerom v Butts Bands a neskôr sa dal na písanie. Na scénu sa vrátil až v nulties s indiánskou hudbou Tribal Jazz. Cesty Doorsákov sa stretli v roku 1978 pri nahrávaní albumu An American Prayer, kde zhudobnil Jimovu poéziu. Možno posledný krát si spolu zahrali Manzarek, Krieger a Densmora na VH1 Storytellers. Začiatkom nulties sa ale dali dokopy Manzarek s Kriegerom znovu a obnovili The Doors. Toto im však pokazil John Densmore a značku the Doors si vysúdil. Dnes hrajú ako Riders On The Storm so spevákom Brettom Scalionsom (predtým hrali s Ianom Astbury zo skupiny The Cult). Majú vypredané sály a ťažia zo svojej slávy alebo skôr slávy skladieb The Doors s Jimom Morrisonom. 

Prečo sú tieto dva albumy také neznáme, nenávidené a zatracované? Je možné že to je tým, že osobnosť Jima Morrisona neprokonajú ani skvelé inštrumentále prejavy v muzike. Doorsu chýbala vlajka a v tom bol celý problém. Mnohí kritici preto tvrdia že je album naozaj nepodarený. Každý kto počúva dlhší čas hudbu The Doors, si uvedomí že Jim Morrison sa postupne opät vracal k jazzu a fusion, s ktorým začínal ich debutom. Bluesová kariéra Doors by pokračovala jazzom keby to Jim Morrison prežil a nazavesil hudobnú kariéru "na hřebík".