Môj projekt s názvom www.usvithudba.szm.sk som dokončil po vydaní knižky "Komjatice". Osobne to tu nemám veľmi rád z viacerých dôvodov. Najhlavnejšími dôvodmi sú najväčšia nepodpora talentov (hlavne hudobných a spisovateľských, podporuje sa tu iba šport) a nedocenie akejkoľvek práce (dokonca aj ohováranie ako odmena za vytvorenie stránky, ku ktorej som si doslova žobral materiály - zohnal som vyše 350 fotiek, uverejnil ich a spracoval na tejto stránke). Výsledok toho všetkého bol taký, že v knihe Komjatice napísali ako správcu stránky niekoho úplne iného. O nepodpore talentov na mojej základnej škole budem písať neskôr v inom blogu.

Celkovo sa ale kniha podarila až na množstvo preklepov a nepresností, klamstiev, ktoré sa v nej objavili. V položke "Kultúra v obci" som objavil zoznam takmer všetkých dôležitých kapiel v obci. Prvá z nich mala názov Tempo a bol to vlastne malý orchester. Hudobnú skupinu založil v štýle jazzu s nižším počtom hráčov v big bande Oto Osina v roku 1947. Členovia skupiny obsadili tieto hudobné nástroje : bicie - Anton Trstenovič; harmonika - Pavol Dragúň; trúbky - Ján Strážovský a Karol Gróf;; saxofón Oto Osina (vedúci skupiny), kontrabass - Elemír Prešinský; husle - Vojech Truchlý. Neskôr pribrali nových členov, časom sa zloženie skupiny trošku pozmenilo. Hudobná skupina Tempo získala časom takú popularitu, že účinkovala od Komárna až po Bánovce nad Bebravou a taktiež v mnohých mestách a okolitých dedinách. Neskôr si kúpili zosilňovaciu aparatúru a mikrofón. Hrávali všetky hudobné žánre od slovenských, českých i zahraničných skladateľov. Na tie časy mala skupina dosť veľkú úroveň a preto v dobrom svetle reprezentovala obec. Asi v rokoch 1953 - 1955 začala účinkovať pod patronátom JRD a zanikla v roku 1959.

Bigbít... 1968...

Prvú vlnu bigbítu v dedinke priniesol človek, ktorý sa neskôr zaslúžil o celkový rozmach bigbítových skupín v obci : Jaroslav Kamenický. Išlo mu hlavne o zaujatie najmladšej generácie, no tejto novodobej bigbítovej hudbe sa nebránili ani starší. Jaroslav Kamenický zakladá v roku 1968 prvú bigbítovú skupinu s názvom Denis And Snakes v zložení : Jaroslav Kamenický - sólový spev (frontman kapely), Daniel Nosian - rytmická gitara, Milan Horváth - bassová gitara, Jozef Šafár - bicie. Hudba skupiny bola mixom vlastnej a zahraničnej hudby. Frontman okrem iného objavil množstvo talentovaných muzikantov, ktorí neskôr hrali v ďalších kapelách. Skupina mala dokonca vlastný zábavný program, v ktorom účinkovali estrádny herci. Skupina prešla množstvom personálnych zmien a tak si v kapele zahrali Štefan Imrich - bicie; Miroslav Machata - basová gitara; Mirslova Kriška - rytmická gitara. Jadro estrádnej skupiny tvorili Miroslav Chovan, Eva Chovanová, Miroslav Machata; Katarína Kanásová a Helena Gúcka. Keďže sa nepodarilo zachovať žiadne dobové fotografie, toto hudobné teleso zostalo iba ako svetlý zjav v mysliach pamätníkov.

Od hudobného rozkvetu sedemdesiatych k labutím piesnim osemdesiatych rokov

Okrem bigbítu sa v obci uživili aj zábavové kapely. Jedna z nich bola aj skupina Rytmus. Svojim repertoárom oslovovala hlavne strednú generáciu, preto svoje pole pôsobnosti nachádzala na svadbách. Keďže mala skupina dychovú sekciu, dokázala zahrať široké žánrové spektrum. Napriek tomu jej však najviac vyhovoval ľudový žáner. Základná zostava z roku 1973 tvorí : Vojtech Kresťanko - frontman, spev; František Otahál - sax; Peter (Anton) Behúl - rytmická gitara; Milan Zeleňák - basová gitara; Vladimír Šulík - bicie. V skupine sa vystriedalo veľa členov ako Jaroslav Kamenický - gitara, Jozef Šafár - bicie, Jaroslav Šilhavík - sólo gitara, Milan Kupecký - klávesové nástroje. Podľa zvykov zaužívaných v tých časoch sa hudobná skupina delila na dve časti. Jedna hrala u nevesty a druhá u ženícha. Pri tejto príležitosti si skupina prizývala na pomoc mladého začínajúce bubeníka Jána Behúla. Vrátime sa ale k Jaroslavovi Kamenickému. V roku 1975 zakladá novú kapelu s názvom  Labyrint. Big-beatová skupina bola založená Jaroslavom Kamenickým (sólo gitara), Petrom Polákom (basová gitara) a Jánom Štepanayom (bicie). Hrali v tých pomeroch v dosť netypickom obsadení Jaroslova Kamenický - vedúci skupiny, sólo gitara; Peter Polák - basová gitara; Ján Štepanay - bicie nástroje. Skupina hrala prevažne vlastné veci z pera Jaroslava Kamenického, ktoré dopĺňala zahraničnými hitmi. Uplatnenie našli najmä na čajových večierkoch, ktoré organizoval vtedy na výbornej úrovni vtedajší kub SZM pod vedením Jána Hana, ktoré skupina zanikla odchodom Ján Štepanaya v roku 1977 na vojenskú službu. Bola predchodcom neskôr lokálne populárnej  skupiny Úsvit.
Súmerne s Labyrintom vzniká jedna z najpopulárnejších (popri Úsvite) skupín v Komjaticiach s názvom Rafael. Pôvodný názov bol ale Spektrum (ešte predtým Dúha). Začínal v nej môj otec a podľa jeho slov, hlavnou príčinou jeho odchodu boli vzťahy v kapele. Históriu skupiny som spracoval podľa poznatkov speváka a bubeníka Jána Behúla, ex-bubeníka skupiny Milana Perného a frontmana Štefana Prešinského. Skupina Dúha bola založená niekedy v r. 1976 -77 (Milan Perný, Igor Machata, Peter Machata a Štefan Prešinský). Repertoár skupiny tvorili hity domácich a zahraničných autorov, nechýbala ani vlastná tvorba. Hlavným dodávateľom vlastných piesní bol spevák, skladateľ, gitarista a textár Štefan Prešinský. Zložil niekoľko vydarených piesní, ktoré skupina hrávala až do svojho rozpadu. Najväčšie problémy mali s hľadaním basgitaristu, až konečne našli Petra Machatu. Pôvodný názov bol Spektrum alebo Dúha. Hrávali sporadicky raz za dva – tri mesiace, pretože Petrovi rodičia nesúhlasili, aby ich 14-ročný syn hrával po nociach. Bubeník Milan Perný bol paradoxne od Petra Machatu o děn starší. Najstarším členom bol Štefan Prešinský (vtedy 18 ročný) a Igor Machata mal vtedy 17. "Prvýkrát sme sa predviedli na rozlúčkovej deviatakov, kde sme vystúpili v dvoch blokoch ako hostia skupiny (...a teraz vážne neviem, ako sa tá skupina – predchodca Úsvitu volala). Zožali sme veľký úspech, lebo sme vážne museli pôsobiť ako rarita", dodal Štefan Prešinský. (pozn. pravdepodobne išlo o skupinu Beat Club). Po odchode Milana Perného do vtedajšieho Beat Clubu (neskôr Úsvitu), začal s Dúhou hrať ako bubeník Jozef Vaško – vynikajúci človek, ale slabý bubeník (podľa Štefana Prešinského). Toho neskôr na jeho žiadosť vymenili za Petra Bányiho. Odvtedy začali používať názov Rafael. Rafael bola ambiciózna skupina, ktorá začala hrať svetové hity a mala z veľkej časti anglický repertoár. Najväčšie úspechy kapela zaznamenala v čase, keď do kapely prišiel klávesák Gabo Vitéz z Fiľakova (dnes už nebohý, v tom čase študent v Nitre). Po odchode Petra Bányiho na vojnu hral na bicie Ján Behul, ktorý prišiel tiež z Úsvit-u. Hviezdne obdobie zažila skupina v zostave Igor Machata - solo gitara; Peter Machata - bassgitara, spev; Gabriel Vitéz - klávesové nástroje, Štefan Prešinský - doprovodná gitara, spev; Ján Behúl - bicie. Skupina ukončila svoju činnosť v auguste 1983, kedy musel odísť na vojnu pre zmenu Štefan Prešinský. Skupina sa zameriaval na mladých poslucháčov, podľa ktorých upravovala svoj repertoár. Hrávala koncerty, zábavy, rozlúčkové slávnosti a tiež svadby (z ekonomických dôvodov). Bola taká obľúbená že fanúšikovia chodili ich hudbu počúvať aj na skúšky, ktoré sa niekedy predĺžili až do neskorých nočných hodín. Medzi členmi fan klubu vznikli priateľstvá, ktoré pretrvávajú dodnes. Niektorý členovia skupiny sú hudobne aktívny i dnes. Štefan Prešinský hrá v skupine Fosílie, výborný basgitarista Peter Machata hrával dlhšie ruky v skupine Atlantic z obce Hul a ešte aj dnes sa venuje ozvučeniu koncertov a iným hudobným akciám. Zlatým klincom tohto blogu je skupina v ktorej hral môj otec nadlhšie, skupina Úsvit (1977 - 1982). Skupinu založil po odchode zo skupiny Rytmus Jaroslav Kamenický - ako prostriedok na realizáciu svojich myšlienok a názorov na to, ako má fungovať prosperujúca kapela druhej polovice 70. rokov. Medzi zakladajúcich členov patril Peter Polák - bass gitara, Ladislav Učeň - rytmická gitara, Jozef Šafár - bicie, Jozef Strážovský - klarinet a Tibor Perný - ozvučovanie kapely. Kapela Úsvit vznikla v roku 1977 po názvom Beat Club a rozpadla sa v roku 1982. Po zmene názvu došlo aj za socializmu nevídanej mediálnej prezentácii skupiny, ktorú vytvoril vtedajší fotograf ČSTV Pavol Bera, nafotením a vytvorením plagátu skupiny (na tú dobu neobvyklé). Plagát skupiny bol často aj predmetom výhry v zábavových tombolách. Na plagáte bolo využité aj pozadie zo speváckej súťaže Zlatá lýra. Hudobná skupina sa zameriavala na produkciu na tanečných zábavách, svadbách, verejných podujatiach. Repertoár pozostával zo skladieb vtedajšej populárnej hudby, dopĺňanej orchestrálnymi skladbami The Shadows, a aj vlastnými skladbami sólového gitaristu v štýle hudby Chicago (napr. cover verzia známej skladby 25 or 6 to 4 s názvom Zamatové nebo) a pod. Pri produkcii skupiny na svadbách boli produkované "zvykové" ľudové piesne dopĺňané obľúbenými evergreenmi (tango, beguin, rumba atď). Odchodom sólového gitaristu Jaroslava Kamenického a príchodom Jaroslava Šilhavíka z Lipovej pri Šuranoch sa obohatil repertoár o koncertné prevedenie rockových skladieb skupiny KATAPULT (v tej dobe veľmi populárne medzi mladými) ktoré skupina produkovala v rovnakom obsadení (traja hudobníci na pódiu), s veľmi dobrou odozvou u publika. Tu je treba vyzdvihnúť prínos J. Šilhavíka, ktorý ovládal skladby Katapultu- koncertnej verzie LP LIVE 1978 a to gitarovo a spevovo detailne. Na svadobných produkciách boli veľmi úspešné ľudové piesne (aj umelé) vďaka prepracovanému podaniu ľudových skladieb od Moravanky, Boršičanky a pod. Nosnými skladbami, ktoré zaručovali úspech skupiny, však vždy boli aktuálne hity domácej a "dostupnej" zahraničnej tvorby popmusic.. V roku 1981 prišlo k zmene bassgitaristu, ktorého nahradil Ľudovít Kaufman, ktorý pôsobil ako profesionálny hudobník v Nitre a priniesol do skupiny nové spevové úpravy a skladby. V roku 1981 účinkoval v skupine aj druhý saxofonista (alt) Komjatičan, Alexander Horváth pôvodom priženený róm. V tej dobe skupina hrala veľmi dobre prepracované orchestrálne skladby, kde vynikali " dychy " ,napr. aj od ABBy. Okolo roku 1982 odchodom bubeníka Milan Perného na základnú vojenskú službu došlo k rozpadu skupiny Úsvit. Za roky pôsobenia na tanečných zábavách, svadbách či iných akciách kapela natočila len jednu pásku s nahrávkami ich najhranejších songov. Tak vznikol jediný zvukový materiál čo sa po nich zachoval. Preto som vytvoril toto video s mixom songov na kazete (dnes už CD). Členovia kapely : Jaroslav Kamenický - sólová gitara, spev; Ladislav Učeň - doprovodná gitara, spev ;Peter Polák - bass gitara, spev (neskôr odišiel zo skupiny) ;Anton (Peter) Behúl - saxofón, gitara, spev ; Ján Behúl - sólový spev, Minimoog (syntetizátor); Milan Perný - bicie, spev; Tibor Perný - zvukový technik. Ďalšia zostava :  Jaroslav Šilhavík (2000 †) - sólová gitara, spev; Ladislav Učeň - doprovodná gitara, spev; Peter Polák - bass gitara, spev (neskôr odišiel zo skupiny); Anton (Peter) Behúl - saxofón, gitara, spev; Ján Behúl - sólový spev, Minimoog (syntetizátor); Milan Perný - bicie, spev; Tibor Perný - zvukový technik.  Po rozpade skupín Úsvit a Rafael v obci nevznikli žiadne skupiny podobných rozmerov a kvalít. Stále ale vznikali nové a nové pokusy o tvorenie hudby. Osemdesiate roky boli pestré pre vznik amatérskych kapiel. Jedna z týchto skupín sa nazývala Kvalt (1983 - 1984). Skupina bola inšpirovaná hudobníkmi zo skupiny Rafael a vznikla na podnet gitaristu Vladimíra Leckéšiho. Zameriavala sa na zábavy ale vedela zahrať i ľudové piesne. Počas svojho krátkeho pôsobenia odohrala i niekoľko rozlúčkových zábav pre ZŠ v Komjaticiach. Skupina hrala v zložení Vladimír Leckéši - sólo gitara, Miro Križan - basová gitara; Roman Jiránek - rytmická gitara a Štefan Kollár - bicie. Zánik Kvaltu spôsobil roku 1984 odchod V. Leckéšiho do skupiny Appendix. Appendix (1984 - 1986) tvorili v roku 1984 bassgitarista Štefan Prešinský (ex-Rafael) a bubeník Ján Behúl (ex-Rafael/ex-Usvit), ktorí si prizvali k spolupráci bývalého gitaristu skupiny Kvalt, Vladimíra Leckéšiho a hráča na klávesové nástroje, mladého začínajúceho Ľuboša Dojčana z Nových Zámkov. Po prekonaní počiatočných problémov sa chlapcom začalo dariť a pomaly prichádzali objednávky. V rozlete zastavil hudobnú skupinu po roku účinkovania odchod Ľ. Dojčana. Nahradil ho bývalí člen skupiny Rafael hrajúci na klávesové nástroje Gabriel Vitéz. Repertoár skupiny sa zakladal z dobových hitov, klasických ľudoviek a vlastných skladieb Štefana Prešinského. Skupina hrala najmä na svadbách, na ktoré pozývala i saxofonistu Petera Behúla. Zanikla v roku 1986 po odchode Š. Prešinského a J. Behúla. Zloženie skupiny : Ján Behúl (vedúci skupiny) - bicie a spev; Štefan Prešinský - basová gitara, spev; Vladimír Leckéši - sólová gitar a Ľuboš Dojčan / Gabriel Vitéz - klávesy. O skupine dodal Mgr. Štefan Prešinský : "Trvanie skupiny bolo asi dvojročné. Stroskotali sme na klávesákovi, ktorému veľmi chýbali skúsenosti." Zanikla v roku 1986 na tie časy typickým spôsobom, odchodom chlapcov na vojnu. Snahou o zachovanie hudobnej kontinuity Úsvitu zvukového technika Tibora Perného bolo vytvorenie skupiny PACIFIC, ktorá pôsobila v obci Lipová pri Šuranoch pod zaštitou Telovýchovnej jednoty Lipová. A tak vznikol po rozpade Úsvitu následnícky PACIFIC. Kapela sa rozpadla okolo roku 1985. V polovici osemdesiatych rokov vznikla skupina Neptún. Miroslav Dragúň a Anton Sedláček sa rozhodli v roku 1984, že založia hudobnú skupinu. V obci objavili ďalších talentov v primeranom veku a to Jána Kozára a Juraja Kajana. Po krátkej dobe sa k štvorici pripojil i Marián Hačko z Rastislavíc a tak vznikla skupina Neptún v zostave : Miroslav Dragúň - sólo gitara; Ján Kozár - sólový spev, rytmická gitara; Anton Sedláček - basová gitara; Juraj Kajan - bicie a Marián Hačko - klávesy. Po odchode M.Hačka z kapely nastúpil na post klávesáka Marek Dragúň. Za zmienku stojí uviesť že mal iba 13 rokov. Rodičia túto skutočnosť akceptovali iba preto že hral v kapele so svojim starším bratom Miroslavom Dragúňom. Neptún sa zameriaval hlavne na účinkovanie na svadbách, čomu prispôsobil aj repertoár. Skladal sa z ľudových pesničiek, vhodne dopĺňaných populárnymi piesňami. Skupina sa nevyhla personálnym zmenám, a tak si v nej zahral Ivan Očenáš - basová gitara a Ján Vrabec - bicie nástroje. V roku 1989 zakladá Milan Perný hudobnú skupinu Preš (pôsobila do roku 1992) v zložení Marek Dragúň - klávesy, spev; Miroslav Dragúň - gitara, spev; Ivan Očenáš - bass gitara, spev; Milan Perný - bicie. Kedže sa v tomto článku najviac vyskutújú mená Kamenický a Prešinský, rozhodol som sa, že pridám aj krátke story skupín v ktorých účinkoval Mgr. Štefan Prešinský. Po rozpade skupiny Apendix začal Štefan Prešinský spolu s Vladom Leckéšim hrať v Šurianskej kapele Rocky, ktorá pôvodne hrala výlučne rockové veci. Po nespočetných výmenách hudobníkov zostali vo štvorici : Vlado Leckéši – gitara, Štefan Prešinský – basgitara, Vlado Mach (Palárikovo) - klávesy a Igor Žemberi (Šurany) – bicie. Štefan Prešinský vlastnými slovami : "Trvanie kapely bolo 1986 až 1989. Kapela sa rozpadla veľmi nechutným spôsobom – konečne sme všetci prišli na to, ako sa bubeník Igor Žemberi obohacoval na celej kapele a doslova nás okrádal."

Smutné deväťdesiate roky, posledné pokusy bigbíťákov, mladá krv a metalové kapely

Štefan Prešinský dd r. 1989 až do roku 1992 pôsobil v skupine Expo zo Semerova. Komerčne veľmii vyhranená na svadby. Skupina sa rozpadla po odsťahovaní bubeníka do Trenčína.  Rok 1993 bol pre Štefana Prešinského pokojný, bez muziky, ale akýsi prázdny. V r. 1994 s Dušanom Polákom založil skupinu Kredit, ktorá funguje dodnes v zložení Dušan Polák (gitara) Marek Dragúň (klávesy), speváčka Naďa Zacharová a Štefan Prešinský (basgitara). Posledným projektom Štefana Prešinského sú Fosílie (2004 - súčasnosť). Su skupinou Fosílie urobil v komjatickom bistre Uhrík nostalgický koncert pre komjatických bigbíťákov.  Sólová tvorba Štefan Prešinského sa nachádza aj na serveri hudba.sk.  Aj keď sú deväťdesiate roky hudby v obci pre mňa otáznikom, o zopár kapelách viem. Začiatkom deväťdesiatych rokov fungovala spomínaná kapela Preš. Podľa otcovho rozprávania v deväťdesiatych rokoch prišlo k totálnemu úpadku hudby a muzikanti neboli vôbec žiadaný. Paradoxne americká kultúra (najskôr bola inšpiráciou hudobníkov rock & rollu), ktorá prenikla na naše územie zapríčinila nezáujem ľudí o živú hudbu. Na svadbách a zábavách bol iba DJ a to pre vypočítavých komjatičanov znamenalo úsporu peňazí. Živá hudba sa uchytila iba na maďarských dedinách. Jedna z mála skupín, ktoré fungovali bola Imrichova Klebeta (grunge/rock).  Kapela funguje od roku 1994 s malými personálnymi zmenami až do dnes. Zakladajúci členovia kapely boli všetko chalani z Komjatíc: Paťo Kelemen - gitara, spev; Roman „ Sova „ Kminiak - gitara; Maroš „ Marry“ Baťo - basgitara; Dodo Baťo - bicie.  Začínali v dobe rozkvetu „grunge“ a tohto žánru sa kapela aj začiatkom držala. V tej dobe koncertovali po kluboch a krčmách hlavne v okolí Komjatíc. Vybrali si tŕnistú cestu prezentovania výlučne vlastnej tvorby čo sa samozrejme stretávalo so zmiešanými odozvami. Patrik Kelemen dodáva : "pamätám si dvojhodinové koncerty psychadelických improvizácií, no paráda...". Aj keď je to divné ale za ten čas nenahrali žiadny významní nosič aj keď nejaké demá sa samozrejme splodili. Imrichová Klebeta je viac kapela koncertov. "Najhlavnejšie je ale to, že sa muzikou bavíme a žiadne prehnané ambície sme nikdy ani nemali." dodal Paťo Kelemen. V obci boli koncom 1990s začiatkom 2000s známe tiež kapely R.I.P., Armagedon, Beerstreet boys, Karneval a  Herpes. Skupiny koncertovali v dodnes existujúcom klube Astra, ktorý bol svojho času koncertami populárny.


Nové tisícročie ...
V roku 2002 vznikli hneď dve kapely : Diesel a Flag. Obdive skupiny sa vybrali tvrdšou metalovou cestou. Kapela Flag funguje od roku 2002, ale jej počiatky siahajú už do roku 1999.  V roku 2006 vznikla školská skupina pôsobiacia na akciách základnej školy Komjatice v troj zostave bez bicích v punk rockovom štýle s názvom Wyškrtnutý zo zoznamu. Neskôr sa skupina rozpadla a zvyšní členovia založili Iróniu Os. Najnovšie založenou skupinou v Komjaticiach je skupina Dies Effertum Irae hrajúca agresívny Oi-punk. Obnovila tiež koncertné tradície v klube Astra. Gitarista Elo Hlinka (pôvodne Herpes) zakladá v Komjaticiach novú kapelu zatiaľ bez názvu. Okrem rock a metalu sa v dedine uchytila aj gospelová hudba, ktorá je prezentovaná v kostole s patriou skúsených hudobníkov. 

Lucas Perny & his bands
Na záver článku predstavím svoje ex-skupiny / terajšiu skupinu ako pokračovateľ bigbítovej myšlienky svojho otca, ktorý už dnes nieje hudobne aktívny. Neviem či sa to sem hodí ale nedalo mi to. V roku 2007 zakladám Jimi & Lucas Blues Duo. Vznik kapely bol súdený už po prvom stretnutí Jozefa Ružičku (ktorý predtým hral v skupinách Zničohonič, Scars a Divá Zver) a mňa v jedno marcové popoludnie v Nitre za účelom spojiť dve kapely. Po vymieňaní hudobných skúseností to už bolo jasné. Spoločné nacvičovanie nemalo chybu, až na to, že nám chýbal bassgitarista. V našej "skúšobni na streche" sa vystriedalo už niekoľko osudov. Celkovo asi štyria bassgitaristi, päť gitaristov a jeden klávesák. Nakoniec sme narazili cez inzerát na Marcela Grísu. V auguste sa k nám pridala speváčka a gitaristka Monika Čermáková a kapela zmenila smer z prevzatých skladieb na vlastnú tvorbu. Počas troch mesiacov (október, november, december) sme vytvorili tri vlastné skladby, ktoré sme zavŕšili koncertom 20. decembra 2007 v Nitre. Skupina stroskotala na vzťahoch v kapele. Ďalšou mojou skupinou sa bohužial stali  The Waterfall. Bola založená začiatkom môjho prvého školského roka na strednej škole bratmi Urbanovcami. Po krátkej výmene hudobných skúseností sme začali nacvičovať s viacerými muzikantmi. Skupina sa rozpadla koncom mája 2008, kvôli pretrvávajúcim nielen žánrovým nezhodám. Ex-členovia  Lucas Perny (teda ja) a Lukáš Palo založili skupinu Dilusion (Lukáš Palo hrá dnes v skupine Scareroad) a bratia sa premenovali na The Sunset, neskôr založili inú skupinu, ktorá sa neskôr tiež rozpadla. The Waterfall bol jeden z mojich najväčších omylov a výsledok mojej naivity v hudobné dospievanie. Po odchode z The Waterfall vzniká hard rockovo-bluesová skupina s príchuťou psychedélie z Nitry, založená začiatkom leta 2008 s názvom Dilusion. Hrá zmes rocku, bluesu a psychedélie rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych v novom podaní. Texty a hudbu skladajú spoločne a nápady sa rozvíjajú jamovaním. Skupina vznikla spojením starých kamarátstiev (z mojej prvej kapely) medzi muzikantmi a založením nových. Všetci počúvame podobnú hudbu a inklinujeme blues rocku, hard rocku a rock and rollu s psychedéliou Hendrixej gitary. Názov tejto skupiny je Dilusion a stala sa mojou prvou skutočnou skupinou.

Čo dodať? Comebacky sa žiadne neplanújú a tento príbeh nebude mať koniec ako mal seriál Slovenský bigbít. Koncert hudobných skupín Komjatice 60s až 90s sa nekoná. Malou spomienkou bolo vystúpenie skupiny Fosílie v lete 2008, kde si starý muzikanti zaspomínali na staré časy. Bolo to plné nostalgie a nenaplnených ambícií.