Po spustení albumu zazneli prvé tóny skladby "Kura" a ja som už vtedy vedel, že ma táto kapela osloví.
Skupina, ktorá funguje v rozličnom zložení od roku 1997, má na konte štyri albumy. Najnovší nesie názov Letostepi. Koncertujú v trojici Ondrej Bagin (spev, gitara, basa), Peter Soós (klávesy, basa, gitara, vokály) a Gabriel Szalai (bicie, basa, vokály). Štvrtým členom skupiny bol počas nahrávania albumu Oto Spál. Fakt že skupina nahrávala album vo svojom vlastnom štúdiu (štúdio BingBang pozn. aut) len pridal na kvalite tohto albumu. Už od prvej chvíle bolo jasné, že nejde o bežnú nudnú rádiovú vec (možno to bude práve vďaka hudobnej réžii, vo vlastnom štúdiu kapely). Navyše je album voľne dostupný (čo je v našich končinách nevídané). Je v tom rock and roll, indie, alternatíva a spolu s temnými textami, nádherným klavírikom, drsnou basgitarou a prevažne akustickou gitarou vytvárajú niečo napopísateľné. Na internete sa dá najsť množstvo ďalších recenzií. To všetko len dokazuje kvalitu tohto albumu.
Album "Hnusné básne" je priam dokonalým, hudobným vyjadrením kvalitných textov s novátorským nádychom spájania tradícií rock nad rollu a nových hudobných žánrov. Atmosféra, nostalgia, depresia a krása sú symbolmi, ktoré vas budú sprevádzať pri počúvaní. Môžete myslieť na melancholické melódie Yanna Tiersena (z filmu Amélia z...), depresívne skladby z filmu The Wall (rockový muzikál skupiny Pink Floyd pozn. aut.) , Morrisonovu temnú poéziu, meditačný album Jara Filipa alebo balady z neskorého obdobia The Beatles. Každému to pripomína niečo iné (v iných článkoch sú prirovnania k U2, Nickovi Caveovi, The Cure, The Doors alebo New Order).
Na úvod vás uvíta skladba "Kura" s podmanivým blues-rockovým tempom. Vďaka nej možno nevypnete Winamp a nakoniec si vypočuje celý album (ako sa to stalo poprvý kráť mne). Melodická skladbička "Dnes" vás uvíta špecifickým husľovým introm a skvelým textom o spánku. Nasleduje moja najobľúbenejšia skladba "Škaredé káčatko". Drsný depresívny zvuk predpovedá, že nepôjde práve o rozprávku. Vyvrcholením skladby je pasáž, kde spevák spieva iba dve magické slová - "som člóvék". Melancholická až nostalgicky znejúca skladbička "Nahota" má doslova krásnu snovú atmosféru. Nasleduje ďalšia tajomne znejúca skladba s názvom "Vlci". Je o prvom vážnom vzťahu muža a ženy. Akoby Krasko v hudobnom vyjadrení (dokonca som čítal jeden komentár, kde bola táto skladba prirovnaná k Jakubiskovým filmom pozn. aut). Nasleduje slaďák "Ryba na súši" a ďalším bluesovým rock and rollom sú "Pichliače" so zaujímavým textom. Rytmickú a chytľavú "Vec nás dvoch", strieda ďalší slaďák s názvom "Kúdole prachu". K špičkovým skladbám s inštrumentálnou prepracovanosťou tohto albumu patrí aj "Izba". Posledná skladba "Barbar" sa zaoberá problematikou rozchodov a z depresívneho začiatku vás prenáša do úplne inej dimenzie.
Po chytľavej hudbe sú veľmi silnou stránkou kapely kvalitné texty Ondreja Baginova. Atmosféru albumu dotvára aj avantgardný obal (autorom obalu je Zoltán Bolcskei a autorom fotografie je Roman Biričkai).
Slabšou stránkou albumu sú niektoré balady, ktorým chýba len málo k tomu, aby zapadli medzi všetky ostatné skladby slovenskej hudby. Našťastie sú aj tie výnimočné a odlišné.
Album bol nahraný v roku 2007 a stretol sa s množstvom pozitívnych reakcií od hudobných kritikov. Dúfam, že aj táto moja krátka recenzia obohatí kapelu o nových fanúšikov. Ak máte chuť objavovať novú hudbu, vrelo doporučujem tento album.
478737120 / aktuálne: 
lucaspernygmail.com